top of page

7.časť: Prekážky alebo zručnosti spokojného rodiča


Čas pre seba

V predchádzajúcich častiach seriálu ste sa dozvedeli čo je rodičovské vyhorenie, aké sú symptómy a predpoklady. Ako môže vyzerať prvá pomoc, vnútorná podstata zmeny a akčné kroky na ceste z neho von. 


V tejto časti sa preklopíme do na prvý pohľad nie ľahkej, ale krásnej pasáže mojej cesty i cesty iných rodičov v mojom koučingovom kresle. Je to tá časť, kedy po strmom a niekedy náročnom stúpaní na vrchol  zbadáte ten úžasný výhľad. Poviete si, že to stálo za to, z hlboka sa nadýchnete a precítite vďačnosť, spokojnosť.


Ak sa chceme o svojich blízkych starať s láskou a trpezlivosťou, potrebujeme sa najprv presne tak postarať o seba.


Zdvihnúť dlho zvesené slúchadlo napojené na náš vnútorný svet, naše vnútorné potreby. A spýtať sa:„ Čo teraz potrebuješ“? Nenechať sa ohlušiť hlasitým zvonením našich limitujúcich presvedčení, vzorcov. „Najprv sa MUSÍM postarať o deti. MUSÍM to urobiť ja, lebo manžel potrebuje po práci oddychovať. MUSÍM dať ešte oprať. MUSÍM na zajtra nakúpiť a uvariť.“ MUSÍM...zoznam MUSÍM je nekonečný. Nikdy nebude prázdny, ak k nemu nezmeníme postoj.


Pri takom hlučnom vyzváňaní, už rodičia svoje vnútorné potreby nepočujú. Slúchadlo zostalo trvale zložené. Niekedy aj odpojené. Vytvoriť priestor pre seba, svoje potreby, dovoliť si nerobiť všetko, alebo to čo nás práve vyčerpáva je kľúčové. Na tejto ceste môžete objaviť prekážky. Ak si s nimi nebudete vedieť poradiť samy, nebojte sa vyhľadajte pomoc kouča či iného odborníka.


S akými prekážkami sa môžete stretnúť?

Vedomé rozhodnutie. Obeť alebo tvorca?


Ako na Vás pôsobí slovo MUSÍM?  Tvrdo, prísne, naliehavo, nátlakovo, bez možnosti výberu, rezignovane, neférovo, bezmocne. Presne taký je jazyk obete v nás. Ukazuje prstom na iných. Viní ich za to, ako nespokojne sa máme. Ľutuje sa.


V momente ako pochopíme, aké sú naše reálne potreby, dokážeme vymeniť slovo MUSÍM za POTREBUJEM. Toto slovo znie jasne, pevne, isto, vedome, pravdivo, odhodlane, s energiou zmeny. Je to jazyk tvorcu. Jazyk toho, kto preberá zodpovednosť za to, ako jeho život vyzerá. Má ju pevne v rukách. Uvedomuje si, že smie pomenovať svoju potrebu, túžbu. Bez prenášania zodpovednosti za svoju nespokojnosť na tých druhých, robí postupné akčné kroky smerom k pocitu spokojnosti. 


Táto vedomá drobná výmena slov je kľúčová. Dáva hnaciu silu k rozhodnutiu začať kráčať smerom hore, do kopca. Energia obete tento náročný výstup sťažuje a niekedy ani neumožňuje. Zmena vyžaduje vedomú prácu a čas.

 

Schopnosť požiadať o pomoc a nastaviť si hranice


V snahe dať seba na prvé miesto, rodičov často zastaví ich nerozvinutá schopnosť požiadať o pomoc a nastaviť si zdravé hranice. Podvedome majú potrebu robiť všetko sami. Žiadosť o pomoc si nesprávne zamieňajú s prejavom slabosti, neschopnosti či výčitkou, že toho druhého budú zaťažovať. Vyhorení rodičia sa boja povedať NIE bez toho, aby sa cítili vinní za následný nesúhlas, plač dieťaťa, alebo ich napríklad blokuje strach z odmietnutia druhých. Rozhodnú sa odsunúť svoje potreby na druhé miesto, pretože si najviac želajú, aby ich deti boli v živote spokojné. Netušiac dva dôležité aspekty. Ich deti majú následne unavených, podráždených, odťažitých rodičov, ktorí s nimi nedokážu tráviť plnohodnotný čas. Ich deti nevidia príklad toho, ako pomenovať a komunikovať svoje potreby. Ani teda často ani ako sa cítiť vo svojom živote spokojne. Ten vysnívaný šťastný život pre svoje deti, sa v realite takto môže ich deťom naopak vzďaľovať. Schopnosť nastaviť si svoje osobné hranice a požiadať o pomoc sú neoceniteľné zručnosti, v ktorých môžeme ako rodičia byť svojim deťom príkladom.


Cvičenie: Spýtajte sa ráno po zobudení stojac pred zrkadlom. „Čo dnes potrebuješ?“, „Ako to pre seba môžeš zabezpečiť?“, prípadne „Kto ti s tým môže pomôcť?“


Dovoliť si robiť chyby a nechcieť všetko hneď


Vyhorení rodič si často nedokáže dovoliť robiť chyby. Tlačí na seba, chce byť dokonalý. Táto snaha, mu berie veľa energie. A aj vietor z plachiet na plavbe za zmenou. Zabudnite na perfekcionizmus. Každá zmena potrebuje čas a tréning. Najmä tá zmena, ktorá vyžaduje doslova prerábku nášho vnútra, našich  dlhodobo zažitých spôsobov správania. Proces zmeny je pre náš mozog hotová maturitná skúška. 


Hneváte sa na svojho drobca, ktorý sa práve postavil prvý krát na nohy, že hneď nezačal ladne a sebaisto kráčať? Nie. Naopak, zažívate úžasnú radosť. Dávate mu povzbudenie a podporu do ďalších krokov. Máte trpezlivosť, kým nájde ten správny spôsob, istotu v tom čo robí.

Doprajte to isté aj sebe. Učíte sa doslova nanovo chodiť. Dovoľte si osláviť každý Váš akčný krok, nech je akýkoľvek. Majte súcit so sebou, ak sa nepodarí na prvý krát. Oceňte sa za odvahu alebo sa odmeňte za snahu, s ktorou do zmeny idete. Doprajte si dostatok času. Ak sa budete snažiť zjesť obrovskú porciu jedla za 1 minútu, môže Vám prísť zle, namiesto zasýtenia hladu. Aj toto je základ pre Váš láskyplný vzťah k sebe a následne aj k ostatným. Zaslúžite si to.

 

Cvičenie: Začnite aj keď len drobnou zmenou a oceňte sa za ňu. Napríklad pohár vody ráno po zobudení. Pravidelná káva v obľúbenej piesni či 15 minutová prechádzka osamote. Oceňte sa masážou, kúpou novej knihy alebo jednoducho nič nerobením. Nacíťte sa čo je to Vaše pravé. Každý to máme inak. 


Rodinná pohoda

Pocit vďačnosti


Rodičia toho robia veľmi veľa. Tvoria obrovskú hodnotu, ktorú svojimi vlastnými očami často vôbec nevidia. Je úžasné sledovať, ako sa ich pohľad na seba zmení, keď si ich prínos uvedomia. Títo doslova “superhrdinovia“ potom dokážu prežívať vďačnosť, ktorá môže byť všade okolo nich. Stačí ju len uvidieť.


Cvičenie: Píšte si večer pred spaním „Pochvalníček/Vďačníček“. Čo všetko ste v ten deň zvládli? Čo sa Vám podarilo? Za čo ste v ten deň vďačná? 


Keď prekonáte tieto prekážky, stanú sa Vašou neoceniteľnou zručnosťou, priam zázračnou schopnosťou. Môžu Vás už sprevádzať celý život pri riešení iných životných situáciách. Nenechajte sa zastrašiť veľkosťou prekážky. Nie ste v tom samy, obráťte sa odbornú pomoc.  


V ďalšej poslednej časti seriálu vám prezradím kto v nespokojnom rodičovstve trpí a prečo vyhorenie na materskej považujem za obrovský dar.


Comments


bottom of page