Čítali ste predchádzajúce diely seriálu o vyhorení na materskej dovolenke? Ak nie a tušíte, že to môže byť Vaša téma prečítajte si predchádzajúce 3 časti seriálu o tom, čo vyhorenie predstavuje, aké má príznaky, či máte zvýšené predpoklady k vyhoreniu v rodičovstve.
Tí, ktorí cítite, že sa práve nachádzate v stave vyhorenia, v tejto časti sa dočítate, ako vyzeral krízový manažment vyhorenia u mňa. Dôležité je, aby ste pri čítaní riadkov či vašich ďalších krokoch boli všímali k sebe. K tomu, v čom sa cítite dobre a v čom sa necítite dobre, pretože každý z nás to môže mať odlišné.
Viac 10 rokov som robila investičnú manažérku, so zameraním na zdravotníctvo. Tam som pri konsolidácií schátraných verejných nemocníc mala možnosť privoňať krízovému manažmentu. Rovnaké princípy fungujú v podnikaní aj v živote.
1.Komunikovala som čo sa so mnou deje
Mojou oporou na ceste von bol manžel, blízka rodina a úzky okruh priateľov. Zažila som niekoľko ročné obdobie neplodnosti. Vďaka nemu som vedela, že otvorene komunikovať čo sa so mnou deje. Ako som sa cítila, ako sa malo moje telo. Pomáhalo to situáciu lepšie pochopiť mne i môjmu okoliu.
2. Požiadala som o pomoc, vytvorila si podporný tím
Požiadala som o pomoc manžela, mamu, svokru, blízky okruh priateľov. Namiesto slov „Zvládnem to sama“ som používala často iné slová. „Nevládzem, pomôžeš mi prosím ťa?“ Dovolila som si ukázať svoju zraniteľnosť. Bol to pre mňa nový rozmer. Vtedy ešte dokázala mať zraniteľnosť pre mňa trpkú príchuť. Nebolo to so slovami „môžem, je to v poriadku. No znelo to „musím, kvôli sebazáchove“. Získať ľahkosť v tejto oblasti mi trvalo ešte niekoľko mesiacov.
Moja zraniteľnosť bola prijatá s láskou a podporou. Doteraz cítim za to obrovskú vďačnosť. Pomoc mala rôznu podobu. Niekto postrážil na chvíľu deti, iný navaril, opral, vzal deti na prechádzku, len tak ma držal za ruku, vstával k deťom v noci namiesto mňa. Tak sa vytvoril cenný priestor na pomalé dobíjanie mojej baterky a úpravu mojich vnútorných nastavení.
3. Opustila som ilúziu nenahraditeľnosti
Nepoznala som jasnú odpoveď na otázku čo robiť. Nikde sa o tom presne nepísalo, no vedela som, že porozprávať sa s tými, ktorí si zažili vyhorenie v práci mi môže pomôcť. Slová telefonátu s jednou mojou cennou priateľkou, si pamätám do dnes. Spýtala sa ma: „Čo by si potrebovala?“ Ja: „Odísť niekam na pár dní, ale to nemôžem. Nemôžem nechať môjho manžela na týždeň s deťmi. To nezvládnu.“ Ona na to odpovedala otázkou: „A čo sa stane ak skončíš zajtra v nemocnici a tvoj manžel bude doma s tými 3 deťmi 3 mesiace či pol roka?“ Vtedy mi to docvaklo. Hoci som už vtedy mala pre seba pravidelný tzv.“no mama time“, žila som v ilúzii nenahraditeľnosti. V predstave, že bez mojej pomoci deti nevstanú, nenajedia sa, večer nezaspia, proste neprežijú. No slnku, či mesiacu, je jedno kde budem. Život, sa deje. Bez naviazanosti na mňa. Som len zúčastnená. Deti zobudí, nakŕmi a uspí otec či niekto iný. A to pokojne aj týždeň.
4. Dopriala fyzickému telu pozornosť a vzpruhu
Fyzické telo mi ešte niekoľko mesiacov pripomínalo, ako dôležité je urobiť trvalú zmenu v mojom fungovaní. Po momentoch zlepšení, prišlo niekoľko pádov. Opraviť rýchlo niečo Pitný režim, kvalitná, pravidelná a teplá strava. Zavedenie spánkového režimu a predspánkových rituálov, pravidelné prechádzky v lese. Navštívila viacerých odborníkov v oblasti klasickej medicíny aj alternatívnej medicíny. Veľa som študovala, čítala, skúšala, naciťovala ako sa v tom cítim a či to funguje.
V tomto štádiu mi chýbala trpezlivosť, v mnohých momentoch ešte súcit so sebou, nezlomná viera v proces. Stále ma občas obháňali viaceré strachy a výčitky.
To v čom som si ale bola istá bola viera, že nie som sama. Vedela som, že sa mám o koho oprieť. Prvá pomoc bola začiatkom cesty. Odrazový mostík pre ešte dlhú plavbu k doslova uvoľneniu.
Vy, ktorí sa cítite vyhorení, možno budete u seba pozorovať iné príznaky a symptómy. Budete možno cítiť inú silu naliehavosti konať.
To čo však odporúčam všetkým je :
1, Dovoliť si priznať to ako sa cítite a komunikovať to. Pre sebou i ostatnými vo vašom okolí.
2, Ak nemáte alebo zistíte, že nemáte podporu vo vašom blízkom okolí. Hľadajte v širšom okolí. Širší rodinný okruh, priatelia, kolegovia, susedia, cudzí v podobe odborníkov či rodičov, o ktorých viete, že si prešli niečím podobným. Rozhovor s niekým cudzím, ktorý vysloví pochopenie a porozumenie vašej situácii. Verím, že sa mi čoskoro podarí zorganizovať podporné skupiny pre vás rodičov, ktorí si prechádzate s rovnakou situáciou a skúsenosťou. Otvorenie sa a zdieľanie „medzi svojimi“ má liečivý efekt. Aj takáto podporná sieť, ak tá vaša blízka je krehká, určite pomôže. Dôležité je uvedomenie, že nie ste samy. A pamätajte, že prosba o pomoc nie je slabosť, ale sila pomenovať svoje potreby pred ostatnými.
3, Venujte pozornosť vášmu telu. Doprajte mu doslova dovolenku „all inclusive“ a samozrejme potrebnú diagnostiku príznakov. Ak sa stane, že v tejto oblasti sa nestretnete s ľudským pochopením, nezúfajte. Budete podľa výsledkov vedieť ako sa má vaše telo a čo potrebuje.
4. Zaraďte núdzový režim. Míňajte svoju energiu len na to akútne. Predtým, ako sa rozhodnete pre výdaj energie na nejakú činnosť, spýtajte sa seba. Je to naozaj nevyhnutné? Alebo by bolo len fajn to urobiť, prípadne to počká, urobí sa to časom. Koľko mi to zoberie energie , aby to bolo perfektné? Čo musím urobiť, aby to bolo „dosť dobré“ resp. funkčné.
V ďalšej časti budem písať o mojich krokoch, ktoré nasledovali po fáze podania prvej pomoci a pomohli mi na ceste von z vyhorenia.
Comments